Leštidlo do umývačky: Estetický pomocník, alebo tiché riziko pre naše črevá?

Sklo, kvalitná potravinárska keramika a nerez patria medzi najvhodnejšie materiály pre každodenný kontakt s jedlom. Na rozdiel od plastov neobsahujú bisfenoly ani ftaláty. Napriek tomu existuje jedna vec, ktorá môže ich bezpečnosť narušiť: leštidlo do umývačky.

Možno si poviete, že na nerezovom príbore alebo pohári už nemôžete nič pokaziť. A predsa existuje chemická zmes, ktorú používate možno každý deň, ale málokedy premýšľate nad tým, že jej zvyšky (rezíduá) zostávajú priamo na riade, z ktorého jete a pijete.

Leštidlo do umývačky.

V tomto článku si prejdeme, čo leštidlo do umývačky obsahuje, čo o ňom hovorí súčasná veda, ako sa jeho rezíduá správali v laboratórnych modeloch ľudskej črevnej bariéry a aké šetrnejšie alternatívy máte k dispozícii.

Bez paniky, ale s faktami.

Sklo a keramika: 

Skvelá voľba, ale záleží aj na umývaní

Sklo a keramika sú materiály, ktoré ľudstvo používa tisíce rokov. Majú jednu zásadnú výhodu oproti moderným plastom a kompozitom: kvalitné sklo je veľmi stabilný materiál a pri bežnom používaní neuvoľňuje bisfenoly, ftaláty ani PFAS.

Pri keramike záleží na kvalite glazúry a pri nereze na type ocele aj spôsobe používania, ale v porovnaní s plastmi ide všeobecne o veľmi vhodné materiály pre každodennú kuchyňu.

Preto sklo, keramika a nerez často predstavujú prvý krok domácnosti, ktorá chce znížiť svoju chemickú záťaž.

Lenže vo chvíli, keď si obstaráte krásne poháre, kvalitné taniere a nerezový príbor, vstupuje do hry posledný krok ich údržby.

Umývací cyklus a  v ňom leštidlo.

Čo je vlastne leštidlo a prečo vzniklo

Leštidlo do umývačky je pomerne mladý vynález. Objavilo sa v druhej polovici 20. storočia spolu s rozšírením automatických umývačiek v domácnostiach.

Jeho hlavná funkcia je estetická: zabrániť tomu, aby na pohároch a nerezovom príbore zostávali stopy po kvapkách vody.

Princíp je jednoduchý. Leštidlo znižuje povrchové napätie vody. Voda potom menej ulpieva v kvapkách a ľahšie stečie z povrchu riadu vo forme tenkého filmu. Pohár vystúpi z umývačky lesklo čistý, bez šmúh a vápenných stôp.

Leštidlo neumýva. Nedezinfikuje. Nemá zásadný hygienický význam. Jeho hlavnou úlohou je iba vzhľad riadu.

A práve preto stojí za otázku, či ho naozaj potrebujeme používať každý deň.

Čo obsahuje bežné leštidlo do umývačky

Ak si prečítate zloženie konvenčného leštidla, často narazíte na podobné kategórie zložiek.

Neiónové tenzidy (Alcohol Ethoxylates)

Ide o povrchovo aktívne látky, ktoré znižujú povrchové napätie vody.

Pod označením „5 – 15 % neiónové povrchovo aktívne látky“ sa môžu skrývať rôzne chemické skupiny. V bežných konvenčných produktoch to často bývajú etoxylované alkoholy, napríklad C9-11, C12-15 alebo C12-14 alcohol ethoxylate.

A práve táto skupina látok sa objavila ako hlavná problematická zložka v štúdii, ku ktorej sa o chvíľu dostaneme.

Etoxylované zložky majú ešte jednu tému: pri výrobe procesom nazývaným etoxylácia môže vznikať stopová kontaminácia 1,4-dioxánom. Ten na etikete nenájdete, pretože nejde o zámerne pridanú zložku, ale o možný kontaminant. IARC ho klasifikuje ako možno karcinogénny pre človeka, skupina 2B.

Ekologický profil jednotlivých tenzidov závisí od konkrétnej látky, formulácie a podmienok rozkladu. V EÚ musia tenzidy v detergentoch spĺňať požiadavky na biologickú rozložiteľnosť, napriek tomu dáva zmysel preferovať transparentné zloženie a šetrnejšie formulácie.

Konzervanty MI a MCI

Ďalšou skupinou, ktorú v čistiacich prostriedkoch môžete nájsť, sú konzervanty methylisothiazolinone a methylchloroisothiazolinone, často označované skratkami MI a MCI.

Používajú sa proti baktériám a plesniam, aby sa produkt nekazil. Problém je, že patria medzi významné kontaktné alergény.

V Európe sa v súvislosti s methylisothiazolinonom hovorilo o takzvanej isothiazolinone epidemic, teda prudkom náraste kontaktných alergií. EÚ následne pristúpila k regulácii v kozmetike:

• zákaz MI v leave-on kozmetike, ako sú krémy, mlieka alebo dezodoranty,
• výrazné obmedzenie v rinse-off kozmetike, ako sú šampóny a sprchové gély.

V detergentoch a čistiacich prostriedkoch sa tieto konzervanty stále môžu používať. U citlivých osôb môžu vyvolávať ekzém, dermatitídu alebo alergickú reakciu aj pri nízkych koncentráciách.

Parfumy, farbivá a ďalšie prídavky

Pod označením „parfum“ alebo „fragrance“ sa môže skrývať zmes mnohých vonných látok. U citlivých osôb môžu byť problematické najmä alergény vôní.

Medzi ďalšie bežné zložky leštidiel patria hydrotropy, rozpúšťadlá, chelatačné činidlá alebo farbivá.

Neznamená to, že každý produkt so zložitejším zložením je automaticky nebezpečný. Znamená to však, že čím menej transparentná etiketa, tým horšie sa hodnotí, čo presne doma používame.

Štúdia: Ako prostriedky do umývačiek ovplyvňujú črevnú bariéru?

Kľúčová štúdia:

Ogulur et al.: Gut epithelial barrier damage caused by dishwasher detergents and rinse aids
Journal of Allergy and Clinical Immunology, 151(2), 469–484
Online publikované v decembri 2022, časopisecky v roku 2023
Swiss Institute of Allergy and Asthma Research, University of Zurich, Stanford University
Vedúci autor: prof. Cezmi A. Akdis
DOI: 10.1016/j.jaci.2022.10.020

Tím okolo prof. Cezmiho Akdisa skúmal, ako prostriedky do umývačiek a leštidlá pôsobia na modely ľudskej črevnej bariéry.

Je dôležité povedať jednu vec hneď na začiatku: najsilnejšie závery štúdie sa týkajú najmä profesionálnych umývačiek a profesionálneho leštidla. Štúdia však otvorila dôležitú otázku rezíduí, ktoré môžu po umytí zostávať na riade.

Štúdia teda nie je priamym dôkazom, že každé domáce leštidlo pri bežnom používaní spôsobuje zdravotné ťažkosti. Je však silným signálom, že rezíduá niektorých leštidiel, najmä tých s alcohol ethoxylates, si zaslúžia pozornosť.

Autori netestovali len samotné chemikálie. Pracovali aj s reziduami z umytého a suchého riadu z modelu profesionálneho umývacieho procesu.

To je dôležité, pretože nejde len o otázku, čo je vo fľaštičke. Ide o otázku, čo môže po umytí zostať na tanieri, pohári alebo príbore.

Čo konkrétne vedci zistili

Tím testoval účinky prostriedkov do umývačky a leštidiel na niekoľko modelov:

• Caco-2 bunky, teda ľudské črevné epiteliálne bunky v laboratórnej kultúre,
• črevné organoidy, čo sú malé trojrozmerné modely čreva vypestované z kmeňových buniek,
• gut-on-a-chip, mikrofluidný model simulujúci prostredie živého čreva.

Narušenie tight junctions

Medzi bunkami črevného epitelu existujú mikroskopické spoje nazývané tight junctions. Môžete si ich predstaviť ako malé zámky medzi bunkami. Pomáhajú udržať črevnú bariéru pevnú a selektívnu.

Táto bariéra má prepúšťať dovnútra živiny, ale zároveň brániť nekontrolovanému prechodu nežiaducich látok, toxínov, fragmentov baktérií alebo nestrávených častíc jedla.

V štúdii viedla expozícia leštidlu k narušeniu tejto bariéry. Vedci pozorovali:

• pokles transepiteliálneho elektrického odporu, teda TEER, čo je bežný ukazovateľ pevnosti bunkovej bariéry,
• zvýšený priechod značených molekúl cez bunkovú vrstvu,
• zmeny v bariérových proteínoch, napríklad claudin-1, occludin a ZO-1.

Inými slovami: v laboratórnom modeli bariéra povolila.

Aktivácia zápalových dráh

RNA sekvenovanie ukázalo, že bunky vystavené problematickým reziduám aktivovali gény a dráhy spojené so zápalom, bunkovým stresom, imunitnou odpoveďou a bunkovou smrťou.

V štúdii sa objavujú napríklad mediátory ako IL-6, IL-8 alebo TNF-α.

To sú mechanizmy, ktoré súvisia so zápalovou odpoveďou a funkciou epitelovej bariéry. Podobné dráhy sa diskutujú aj pri alergických, autoimunitných a chronických zápalových ochoreniach.

Je ale dôležité dodať: táto štúdia sama nepreukazuje, že leštidlo spôsobuje ekzém, alergie, astmu alebo autoimunitné ochorenia u ľudí.

Ukazuje niečo užšie, ale stále dôležité: niektoré zložky leštidiel, najmä alcohol ethoxylates, môžu v laboratórnych modeloch narúšať črevnú epitelovú bariéru.

Kľúčový moment: rezíduá z umytého riadu

Jedno z najzaujímavejších zistení štúdie bolo, že účinok nezmizol ani vo chvíli, keď autori pracovali s reziduami z umytého a suchého riadu.

Autori uvádzajú, že rezíduá z umytého riadu z profesionálneho umývacieho procesu vykazovali cytotoxický efekt a narušenie epitelovej bariéry. Za hlavnú problematickú zložku označili alcohol ethoxylates.

To je dôležité, pretože dlho sa predpokladalo, že prípadné rezíduá sú natoľko nízke a zriedené, že biologický efekt mať nebudú.

Táto štúdia ukázala, že minimálne pri testovaných profesionálnych prostriedkoch a v použitých modeloch to tak jednoduché nie je.

A čo domáca umývačka?

Tu je potrebné byť férový.

Štúdia pozorovala účinky leštidla aj pri veľmi vysokých zriedeniach, až do 1:20 000 v/v. Autori ale svoje závery najsilnejšie formulujú najmä pre profesionálne umývačky a profesionálne leštidlá.

To znamená, že z tejto štúdie nemožno urobiť jednoduchý záver:

„Každé domáce leštidlo škodí každému človeku.“

Také silné tvrdenie by nebolo presné.

Čo ale povedať môžeme:

• leštidlo nie je nevyhnutná hygienická pomôcka,
• jeho hlavná funkcia je estetická,
• niektoré leštidlá obsahujú alcohol ethoxylates,
• práve alcohol ethoxylates boli v štúdii označené za hlavnú problematickú zložku,
• rezíduá prostriedkov z umývačiek môžu za určitých okolností zostávať na riade,
• ak existuje jednoduchá šetrnejšia alternatíva, dáva zmysel ju zvážiť.

Nejde o paniku. Ide o zbytočnú každodennú expozíciu, ktorú máme plne pod kontrolou.

Širší kontext: hypotéza narušenej epitelovej bariéry

Leštidlo nie je výnimočný vinník. Je to skôr jeden z mnohých článkov dlhého reťazca každodenných chemických expozícií, ktoré prof. Akdis a jeho tím dlhodobo študujú.

Tento koncept sa nazýva epithelial barrier hypothesis, teda hypotéza narušenej epitelovej bariéry.

Hypotéza sa snaží vysvetliť, prečo v posledných desaťročiach pribúda rad chronických zápalových, alergických a autoimunitných ochorení. Nehovorí, že za nimi stojí jedna konkrétna chemikália. Hovorí, že opakované narúšanie epitelových bariér môže byť jedným z dôležitých faktorov.

Telo má niekoľko hlavných bariér, ktoré ho oddeľujú od vonkajšieho sveta:

• kožu,
• dýchacie cesty,
• črevo.

Každý deň sa tieto bariéry stretávajú s detergentmi, parfumami, konzervantmi, mikroplastmi, emulgátormi a ďalšími látkami moderného prostredia.

Leštidlo do umývačky do tohto obrazu zapadá preto, že sa používa pravidelne, dlhodobo a prichádza do kontaktu s riadom, z ktorého jeme.

A čo saponát na ručné umývanie?

Táto otázka prichádza často.

Áno, etoxylované alkoholy nájdete aj v mnohých bežných saponátoch na ručné umývanie riadu. Na etikete sa môžu skrývať pod označením „5 – 15 % neiónové povrchovo aktívne látky“ alebo pod konkrétnejšími názvami ako alcohol ethoxylate, laureth-X alebo ceteareth-X.

Je tu ale dôležitý rozdiel.

Štúdia Ogulur et al. testovala prostriedky do umývačiek a leštidlá, nie bežné saponáty na ručné umývanie.

Pri ručnom umývaní sa prostriedok z riadu oplachuje vodou. Rezíduá preto budú závisieť hlavne od množstva použitého saponátu, dĺžky oplachu a dôkladnosti umývania.

Závery štúdie teda nemožno automaticky preniesť na každý prostriedok na ručné umývanie. Ak ale chcete ísť šetrnejšou cestou, dáva zmysel vyberať saponáty s tenzidmi na báze cukru.

Na etikete ich spoznáte podľa koncovky:

• decyl glucoside,
• coco glucoside,
• lauryl glucoside,
• caprylyl glucoside.

Ako čítať etiketu: neiónové tenzidy nie sú všetky rovnaké

Toto je najdôležitejšia praktická časť článku.

Pojem „neiónové tenzidy“ je širokým označením. Patria pod neho rôzne chemické skupiny. Niektoré sú problematickejšie, iné sú vhodnejšou voľbou.

Kľúč nie je v tom vyhýbať sa všetkým neiónovým tenzidom. Kľúč je naučiť sa rozoznať, o aký typ ide.

Červená vlajka – radšej sa vyhnúť

• alcohol ethoxylate,
• C9-11 alcohol ethoxylate,
• C12-15 alcohol ethoxylate,
• C12-14 alcohol ethoxylate,
• ethoxylated alcohol,
• zložky začínajúce PEG-,
• zložky končiace -eth, napríklad laureth, ceteareth, oleth, steareth, pareth,
• nonoxynol-9,
• octylphenol ethoxylate.

Zelená vlajka – vhodnejšia voľba

Hľadajte tenzidy na báze cukru, teda alkylpolyglukozidy:

• decyl glucoside,
• coco glucoside,
• lauryl glucoside,
• caprylyl glucoside.

Pomôcť môže aj označenie:

• sugar surfactants,
• plant sugar surfactants,
• cukrové tenzidy.

Plusové body majú produkty s nezávislou certifikáciou, napríklad:

• Ecocert,
• Cosmos,
• NaTrue,
• ECO-GARANTIE,
• Soil Association.

Žltá vlajka – zbystriť pozornosť

Ak etiketa uvádza len:

„5 – 15 % neiónová povrchovo aktívna látka“

a nič konkrétnejšie, neviete, aký typ tenzidu výrobok obsahuje.

Nemusí to automaticky znamenať problém. Ale pri produkte, ktorý zámerne zostáva na riade v poslednom oplachu, je transparentné zloženie veľkou výhodou.

Alkylpolyglukozidy: prečo dávajú zmysel

Alkylpolyglukozidy, skrátene APG, sú tenzidy vyrábané z glukózy a mastných alkoholov, často rastlinného pôvodu.

Nevznikajú etoxyláciou, a preto pri nich typicky neriešime kontamináciu 1,4-dioxánom ako pri etoxylovaných zložkách.

V štúdii Ogulur et al. neboli označené za hlavnú problematickú zložku. Tou boli alcohol ethoxylates.

APG sa používajú aj v jemnejšej kozmetike, detských produktoch a šetrných čistiacich prostriedkoch. Neznamená to, že musia vyhovovať úplne každému bez výnimky, ale v kontexte leštidiel a saponátov ide o vhodnejšiu voľbu než anonymné etoxylované tenzidy.

Šetrnejšie alternatívy, ktoré dávajú zmysel

Kyselina citrónová

Najjednoduchšia a najlacnejšia alternatíva.

Kyselina citrónová pomáha hlavne tým, že viaže minerály z tvrdej vody a obmedzuje vznik vápenných škvŕn. Nepracuje rovnako ako klasické leštidlo s tenzidmi, ale v mnohých domácnostiach dokáže estetický výsledok výrazne zlepšiť.

Najpraktickejšie je použiť roztok:

1 polievková lyžica kyseliny citrónovej na 250 ml vody.

Roztok môžete naliať do dávkovača leštidla, ak to výrobca vašej umývačky umožňuje. Pri citlivejších alebo novších umývačkách je vždy lepšie skontrolovať manuál.

Pri veľmi tvrdej vode môže byť potrebné dávkovanie upraviť. Všeobecne je vhodné začať skôr slabším roztokom a sledovať výsledok.

Kyselina citrónová nezanecháva problematické tenzidové rezíduá typu alcohol ethoxylates. Je to tá istá látka, ktorá sa používa aj v potravinárstve.

Biely ocot

Niektorí ľudia používajú ako alternatívu aj slabý roztok bieleho octu.

Ocot by som však nepovažovala za univerzálne odporúčanie. Môže pomôcť s minerálnymi usadeninami, ale niektorí výrobcovia umývačiek ho kvôli tesneniam a kovovým častiam neodporúčajú.

Ak ho chcete používať, vždy sa riaďte manuálom konkrétnej umývačky.

Ak si nie ste istí, bezpečnejšou voľbou býva kyselina citrónová alebo hotové ekologické leštidlo s transparentným zložením.

Ekologické leštidlá s transparentným zložením

Ak nechcete experimentovať s domácimi alternatívami, existujú ekologické leštidlá, ktoré používajú šetrnejšie tenzidy, napríklad alkylpolyglukozidy.

Pozerajte sa hlavne na zloženie, nie len na zelený obal.

Značky, ktoré sme skontrolovali za vás:

• Natuty
• Sonett
• Natasha

Nie každá značka s nápisom „eco“ automaticky znamená čisté zloženie. Vždy si prečítajte etiketu.

Hľadajte hlavne:

• glucoside tenzidy,
• transparentne uvedené zloženie,
• absenciu MI/MCI,
• absenciu parfumácie, ak máte doma citlivú pokožku, alergie alebo malé deti.

Praktický tip pri prechode z konvenčného leštidla

Ak dlhodobo používate bežné leštidlo a chcete prejsť na šetrnejšiu variantu, môžete umývačku raz až dvakrát spustiť naprázdno s kyselinou citrónovou.

Pomôže to odstrániť usadeniny vodného kameňa a zvyšky predchádzajúcich prostriedkov z vnútorných častí umývačky.

Stačí nasypať niekoľko lyžíc kyseliny citrónovej do prázdnej umývačky a spustiť teplejší program. Aj tu ale platí: ak máte novší alebo citlivejší model, skontrolujte odporúčanie výrobcu.

Často kladené otázky

Je leštidlo do umývačky naozaj škodlivé?

Štúdia publikovaná online v roku 2022 a časopisecky v roku 2023 ukázala, že leštidlo, najmä profesionálne leštidlo obsahujúce alcohol ethoxylates, dokázalo v laboratórnych modeloch narušiť integritu črevnej bariéry.

Priamy záver „každé bežné domáce leštidlo škodí ľuďom“ z tejto štúdie urobiť nemožno.

Dáva ale zmysel minimalizovať zbytočné rezíduá na riade, obzvlášť keď leštidlo nemá zásadnú hygienickú funkciu a existujú šetrnejšie alternatívy.

Pomôže, keď riad po umývačke ručne opláchnete?

Čiastočne áno. Dôkladné opláchnutie pod tečúcou vodou môže množstvo rezíduí znížiť.

Prakticky je ale jednoduchšie vymeniť leštidlo za transparentnejšiu a šetrnejšiu alternatívu, alebo ho úplne vynechať.

Sú všetky ekologické leštidlá vhodné?

Nie automaticky.

Niektoré produkty s „eko“ imidžom môžu stále obsahovať menej vhodné zložky alebo konzervanty, ktoré citlivým ľuďom nesedia.

Vždy čítajte zloženie. Hľadajte tenzidy s koncovkou -glucoside a vyhýbajte sa konzervantom zo skupiny isothiazolinónov, ak máte citlivú pokožku, ekzém alebo alergie.

Funguje kyselina citrónová rovnako dobre ako klasické leštidlo?

Nepracuje rovnakým mechanizmom ako klasické leštidlo. Klasické leštidlo znižuje povrchové napätie vody pomocou tenzidov.

Kyselina citrónová pomáha hlavne proti stopám z tvrdej vody a vodnému kameňu.

V praxi ale môže u mnohých domácností fungovať veľmi dobre: poháre sú lesklé, bez vápenných máp a bez parfumácie.

Týka sa to aj saponátu na ručné umývanie riadu?

Etoxylované alkoholy sú aj v mnohých bežných saponátoch. Štúdia Ogulur et al. ale netestovala bežný saponát na ručné umývanie, ale prostriedky do umývačiek a leštidlá.

Pri ručnom umývaní záleží hlavne na dôkladnom oplachu.

Ak chcete ísť šetrnejšou cestou, vyberajte saponáty s tenzidmi na báze cukru, napríklad decyl glucoside, coco glucoside alebo lauryl glucoside.

Môžete kyselinu citrónovú dávať do umývačky aj ako náhradu prášku?

Nie.

Pre hlavný umývací cyklus potrebujete kompletný umývací prostriedok, ktorý obsahuje zložky na odmastenie, odstránenie zvyškov jedla a prácu s nečistotami.

Kyselina citrónová sama osebe nenahradí umývací prášok ani tabletu. Hodí sa hlavne ako pomocník proti vodnému kameňu a ako alternatíva k leštidlu.

Čo si z toho odniesť

Sklo, keramika a nerez zostávajú skvelou voľbou. Problém nie je samotný riad, ale niekedy posledný krok jeho umývania.

Leštidlo do umývačky nie je nevyhnutné. Jeho hlavná funkcia je estetická. Štúdia Ogulur et al. ukázala, že niektoré leštidlá s alcohol ethoxylates môžu v laboratórnych modeloch narúšať črevnú epitelovú bariéru a že rezíduá môžu za určitých okolností zostávať na riade, najmä v profesionálnej umývacej prevádzke.

To neznamená, že sa musíte báť každého pohára z umývačky.

Znamená to, že má zmysel premýšľať nad tým, čo doma používame každý deň.

Telo nie je ostrov. Žije v dialógu so všetkým, čo k nemu púšťame: jedlom, vzduchom, kozmetikou aj tým, čo zostáva na riade, z ktorého jeme.

Nie je to o panike. Je to o súčte drobných rozhodnutí.

Leštidlo nie je najväčší vinník modernej domácnosti. Ale je v niečom výnimočné: používame ho pravidelne, dlhodobo a máme ho plne pod kontrolou.

Vymeniť ho stojí pár centov a pár minút.

A niekedy práve takéto malé zmeny dávajú v každodennom živote najväčší zmysel.

Použitý zdroj

Ogulur, I., Pat, Y., Aydin, T. et al. Gut epithelial barrier damage caused by dishwasher detergents and rinse aids. Journal of Allergy and Clinical Immunology, 151(2), 469–484, 2023. DOI: 10.1016/j.jaci.2022.10.020. Online publikované v decembri 2022.