Actimel alebo David Attenborough medzi funkčnými potravinami

Malá fľaštička, veľký príbeh a probiotický zázrak, alebo len poriadne osladený jogurt s jednou z najlepších reklamných kampaní v dejinách mliečnych výrobkov? Keď sa Actimel v 90. rokoch vydal z Belgicka do sveta, neprišiel skromne ako fermentovaný mliečny nápoj. Prišiel ako malý biely rytier imunity v plastovej zbroji, s proprietárnou kultúrou Lacticaseibacillus paracasei subsp. paracasei CNCM I-1518 (predtým označovaného ako L. casei CNCM I-1518 alebo DN-114 001) a marketingom tak sebaistým, že by mohol predávať dažďovú vodu ako hydroterapeutický nektár. Pred rokmi reklamy naznačovali výrazné zdravotné benefity a podporu detskej obranyschopnosti; po zásahoch regulátorov a sprísnení pravidiel pre zdravotné tvrdenia sa rétorika stíšila do bezpečnejšej vety: vitamíny D a B6 prispievajú k normálnej funkcii imunitného systému. Čo je pravda, rovnako ako je pravda, že klobúk prispieva k elegancii, nie však automaticky k inteligencii nositeľa.

Za tým regulačným stíšením stojí konkrétny európsky mechanizmus. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach na potravinách zaviedlo povinnosť, aby bolo každé zdravotné tvrdenie na etikete vedecky podložené a schválené Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA). Výsledkom je paradox, o ktorom priemysel radšej mlčí: EFSA doteraz neschválila žiadne zdravotné tvrdenie priamo pre probiotiká ako kategóriu. Výrobcovia sa preto uchyľujú k tvrdeniam o vitamínoch alebo minerálnych látkach pridaných do produktu, no probiotický kmeň zostáva v zákulisí ako nespomínaný protagonista.

V realite je Actimel notne osladený jogurtový nápoj so živými kultúrami, roztomilou fľaštičkou a cukrom. Respektíve kopou cukru, ktorý deťom iste nevadí, pretože deti sú v otázke sladkosti tradične veľmi benevolentná vedecká komisia. Proprietárny kmeň je zaujímavý, ale sám osebe z výrobku nerobí zázrak, ktorý by bežného človeka nutne prekonal kvalitný neslazený živý jogurt za zlomok ceny. Existujúce metaanalýzy klinických štúdií pritom skutočne ukazujú štatisticky významné zníženie šance na prepuknutie aspoň jedného infekčného ochorenia u konzumentov tohto výrobku, avšak žiadna z nich nepreukázala vplyv na skrátenie trvania ani na závažnosť prebiehajúcej infekcie. A presne tak by sme sa mali pozerať na celý biznis s probiotikami: nie ako na jednotnú ríšu dobrých baktérií, ale ako na trh, kde sú medzi výrobkami galaktické rozdiely - v kmeňoch, dávkach, technológii, dôkazoch, cene aj množstve cukru. Marketing má totiž jednu výhodu, ktorú baktérie nemajú: nemusí prežiť vážne veľmi kyslý žalúdok.

Opakovanie z názvoslovia: probiotiká, prebiotiká, synbiotiká a postbiotiká

Regály lekární dnes vyzerajú, akoby sa v nich konalo valné zhromaždenie črevnej flóry. Krabičky sľubujú imunitu, trávenie, rovnováhu mikrobiómu a niekedy takmer aj pokoj v rodine. Probiotiká ale nie sú kúzelný prášok, po ktorom sa ráno zobudíme ako elegantne fermentovaná verzia seba samých.

Probiotiká sú živé mikroorganizmy, ktoré majú pri podaní v dostatočnom množstve preukázateľný zdravotný prínos. Prebiotiká sú ich potrava – typicky rozpustná prebiotická vláknina a nestráviteľné sacharidy, ako napríklad inulín alebo fruktooligosacharidy. Synbiotiká kombinujú oboje: hostiteľa aj bufet. Nestačí, že kapsula obsahuje baktérie. Záleží na tom, aké baktérie, či prežijú cestu a či pre daný problém existuje vedecky podložená evidencia.

Poznámka k taxonómii: svet probiotík tvoria takmer výhradne baktérie, ale existuje slávna výnimka - Saccharomyces boulardii. Ide o kvasinku (hubu), nie baktériu. To je dôležitý rozdiel: kvasinky prirodzene odolávajú antibiotikám, ktoré bakteriálne probiotiká ničia, a ich biológia prežitia v tráviacom trakte je odlišná. Saccharomyces boulardii CNCM I-745 patrí medzi najlepšie vedecky podložené probiotiká vôbec, no práve preto, že je to hráč inej ligy, nemožno jeho výsledky prenášať na bakteriálne kmene.

Postbiotiká a mikrobiálne metabolity: konečné produkty hry mikrobiómu

Teraz prichádzajú na rad postbiotiká a s nimi aj terminologická pasca, do ktorej sa chytá veľká časť populárno-náučnej literatúry. Podľa konsenzuálneho vyhlásenia Medzinárodnej vedeckej asociácie pre probiotiká a prebiotiká (ISAPP) z roku 2021 je postbiotikum definované ako prípravok neživých mikroorganizmov a/alebo ich komponentov, ktorý prináša hostiteľovi zdravotný prospech. Kľúčovou podmienkou je prítomnosť inaktivovanej mikrobiálnej biomasy, teda bunkových štruktúr, fragmentov bunkových stien, peptidoglykánov alebo membránových zložiek. Samotné čisté metabolické produkty bez prítomnosti bunkovej hmoty túto definíciu nespĺňajú a vedecky sa označujú ako mikrobiálne metabolity.

Príkladom skutočného postbiotika je tepelne inaktivovaná zmes laktobacilov (napr. prípravky na báze inaktivovaného Lactobacillus LB určené na liečbu hnačiek). Naopak nižšie popisované krátkoreťazcové mastné kyseliny (SCFA), bakteriocíny alebo signálne molekuly sú mikrobiálne metabolity, čiže biologicky kľúčové látky, avšak nie postbiotiká, hoci sa tak často v literatúre označujú.

Najznámejšími a vedecky najlepšie preskúmanými mikrobiálnymi metabolitmi pochádzajúcimi z fermentačnej aktivity črevného mikrobiómu sú:

Krátke mastné kyseliny (SCFA), teda butyrát, propionát a acetát. Tieto látky majú zásadný vplyv na črevnú výstelku (chránia ju a podporujú jej regeneráciu), podporujú imunoregulačné funkcie a dokonca ovplyvňujú metabolizmus tukov a cukrov a mnoho ďalších benefitov vrátane antirakovinových. Dôležitý je mechanizmus: väčšina komerčne podávaných probiotických kmeňov (bifidobaktérie, laktobacily) butyrát netvorí priamo. Fermentujú rozpustnú vlákninu na acetát a laktát, ktoré potom prirodzené butyrát-produkujúce zástupcovia mikrobiómu - ako je Faecalibacterium prausnitzii - využívajú ako substrát na tvorbu butyrátu. Tento medzibakteriálny cross-feeding je kľúčovým dôvodom, prečo fakticky dosť významne záleží na dostatku prebiotickej vlákniny v strave.

Antimikrobiálne látky – pomáhajú potláčať patogény. Príkladom sú bakteriocíny, proteínové látky produkované baktériami mliečneho kvasenia, ktoré selektívne inhibujú rast konkurenčných alebo patogénnych mikroorganizmov. Známym zástupcom je nizín, využívaný aj ako potravinárske konzervačné činidlo (E234). Ďalšími antimikrobiálnymi metabolitmi sú organické kyseliny ako kyselina mliečna, ktoré znižujú pH v čreve a bránia množeniu patogénov.

Signálne molekuly – ovplyvňujú napríklad hladiny hormónov a neurotransmiterov.

Postbiotiká v správnom zmysle slova predstavujú jeden z najperspektívnejších smerov výskumu, na rozdiel od živých probiotík nepotrebujú prežiť žalúdok, sú stabilnejšie pri skladovaní a ich imunomodulačný účinok cez receptory vrodenej imunity je presnejší a predvídateľnejší. Postbiotický výskum sa dynamicky rozvíja a mnohí odborníci očakávajú, že štandardizované prípravky z inaktivovaných kmeňov budú v budúcnosti dopĺňať - a v niektorých indikáciách aj nahrádzať - klasické živé probiotiká.

 

 

Dlhá cesta tmou: prežijú vôbec žalúdok?

Obľúbený mýtus hovorí, že čo prehltneme, to sa okamžite nasťahuje do čreva, povesí záclonky a začne produkovať pohodu. Bohužiaľ medzi ústami a črevom stojí žalúdok, biologický ekvivalent amerického imigračného úradníka po zlom obede.

Žalúdočná kyselina (pH 0,8 -1,5) a žlčové soli majú chrániť telo pred patogénmi. Nepýtajú sa baktérie, či prišla v dobrom, či má odporúčanie od lekárnika a či podporuje imunitu. Jednoducho skúšajú, kto vydrží. Preto niektoré probiotické kmene strácajú časť životaschopnosti už počas prechodu hornou časťou tráviaceho traktu.

Pomôcť môže technológia: enterosolventné kapsuly, mikroenkapsulácia alebo iné formy ochrany, teda brnenie pre drobného vojaka vyslaného do kyslej bitky. Dôležitá výhrada: kvalita enterosolventných kapsúl sa medzi výrobcami výrazne líši — nie každá kapsula označená ako enterosolventná poskytuje skutočne spoľahlivú ochranu. Podstatné je, či výrobca disponuje nezávislými dátami o prežiteľnosti konkrétneho kmeňa v danej forme. Zaujímavé sú tiež spóry tvoriace probiotiká, napríklad niektoré druhy rodu Bacillus. Spóra je bakteriálny cestovný trezor: chráni mikroorganizmus pred kyselinou, žlčou aj ďalšími nepríjemnosťami. A potom je tu skladovanie. Ak etiketa sľubuje živé kultúry a realita pripomína archeologické nálezisko, účinok bude primerane historický.

Zásadná otázka, ktorú marketing obchádza mlčaním: kolonizujú probiotiká črevo vôbec? Výskum publikovaný v časopise Cell (Zmora et al., 2018) priniesol prekvapivé zistenie, u časti účastníkov probiotické kmene črevom len prešli ako turisti, bez toho, aby sa trvalo usadili. Črevo každého jedinca vykazuje silnú kolonizačnú rezistenciu, teda komplexnú ekologickú bariéru natívneho mikrobiómu, ktorá môže prisťahovalca prijať alebo odmietnuť. To neznamená, že probiotiká nefungujú, tranzitujúce baktérie môžu stále produkovať metabolity a modulovať imunitu, ale efekt je individuálne veľmi variabilný a dopredu ho nevieme predikovať.

Kmeň je kráľ: prečo záleží na priezvisku baktérie

Pri probiotikách nestačí čítať len Lactobacillus alebo Bifidobacterium. To je ako povedať: Najal som si Nováka. Výborne, ale ktorého? Neurochirurga, účtovníka, alebo muža, ktorý opravuje výťahy podľa intuície?

Príklad: Lacticaseibacillus rhamnosus GG. Lacticaseibacillus je rod, rhamnosus druh a GG konkrétny kmeň. Práve kmeň (po anglicky strain) je často rozhodujúci. Účinky probiotík sú vo veľkej miere kmeňovo a diagnózovo špecifické. Keď štúdia ukáže, že Lacticaseibacillus rhamnosus GG pomáha znižovať riziko hnačky po antibiotikách, neznamená to automaticky, že to isté zvládne akýkoľvek iný kmeň tohto druhu. Baktérie nie sú uniformná armáda. Skôr chaotická obecná rada.

Praktický detail pri užívaní s antibiotikami: probiotiká nemá zmysel prehĺtať v rovnakom momente ako antibiotikum, pretože antibiotikum bakteriálne probiotikum zabije skôr, než stihne čokoľvek urobiť. Odporúča sa časový odstup aspoň 2–3 hodiny. Pri spóry tvoriacich alebo kvasinkových probiotikách (S. boulardii) tento problém odpadá, pretože antibiotiká ich neničia.

Preto nestačí 10 miliárd CFU. CFU znamená jednotky tvoriace kolónie, presnejšie: počet baktérií schopných za štandardných laboratórnych podmienok vytvoriť kolóniu. Pozor: niektoré živé, ale metabolicky oslabené bunky kolóniu netvoria, a CFU je teda konzervatívnym odhadom, nie absolútnym číslom životaschopnosti. Vysoké číslo môže pôsobiť dojmom, podobne ako počet členov komisie, ktorá nikdy nič nerozhodla. Dôležitejšie je, či výrobca uvádza konkrétny kmeň, garantuje množstvo do konca doby použiteľnosti a či existujú štúdie pre daný zdravotný cieľ.

 

Temná strana probiotík: pozor na histamín

A teraz časť, kde si optimizmus oblečie čierny kabát. Histamínová intolerancia znamená, že telo nestíha dostatočne odbúravať histamín z potravy alebo z vlastných reakcií. Výsledkom môžu byť bolesti hlavy, návaly, svrbenie, vyrážky, nádcha, búšenie srdca alebo tráviace ťažkosti. Organizmus sa tvári, akoby práve dostal nepríjemný list s červeným pruhom.

Niektoré baktérie mliečneho kvasenia môžu tvoriť biogénne amíny, medzi nimi aj histamín. U citlivých ľudí preto nemusí byť každé zdravé fermentované jedlo ani každý lacný probiotický mix dobrý nápad. V literatúre sa ako potenciálni producenti biogénnych amínov objavujú niektoré kmene z okruhu Lacticaseibacillus casei/paracasei, Lactiplantibacillus plantarum, Levilactobacillus brevis a kultúry používané vo fermentovaných mliečnych výrobkoch vrátane Lactobacillus delbrueckii subsp. bulgaricus. Poznámka k názvosloviu: od roku 2020 prešiel rad laktobacilov taxonomickým premenovaním, napr. Lactobacillus plantarum je dnes správne Lactiplantibacillus plantarum. V literatúre sa stále vyskytujú oba názvy, pričom označujú to isté. Dôležité slovo je niektoré. 

Na druhej strane existujú kmene, ktoré môžu byť u ľudí s histamínovou citlivosťou lepšie znášané, prípadne sa skúmajú kvôli vplyvu na odbúravanie histamínu. Často sa spomínajú vybrané kmene z oblastí Bifidobacterium longum, Bifidobacterium infantis, Lacticaseibacillus rhamnosus  a Lactiplantibacillus plantarum. Ale opäť: rozhoduje konkrétny kmeň, dávka a reakcia človeka. Pri histamíne je mikrobióm menej ako švajčiarske hodinky a viac ako albánsky vlakový poriadok.

Zhrnutie: čo teda robiť?

Začnite nudne, teda správne: vlákninou. Bez prebiotík je užívanie probiotík ako nasťahovať hostí do domu bez kuchyne a čudovať sa, že sa nezdržia. Jedzte pestro, podporujte vlastný mikrobióm a doplnok vyberajte podľa cieľa, nie podľa toho, ktorá krabička kričí najväčším písmom.

Aktualizovaná smernica Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z roku 2023 (Carbohydrate intake for adults and children: WHO guideline) prináša odporúčania pre príjem prirodzene sa vyskytujúcej vlákniny z celých zŕn, strukovín, ovocia a zeleniny. Pre dospelých platí silné odporúčanie: minimálne 25 g denne, ideálne 25–29 g, s ďalšími benefitmi pri príjme 30 g a viac. Pre deti nové: 15 g (vek 2–5 rokov), 21 g (vek 6–9 rokov) a 25 g od 10 rokov. Metaanalytické dáta, z ktorých tieto odporúčania vychádzajú, zahŕňajú aj štúdiu Reynolds et al. (The Lancet, 2019), ktorá preukázala 15–30 % zníženie kardiovaskulárnej a celkovej mortality pri vyššom príjme vlákniny. Všeobecne sa odporúča, aby podiel prebiotickej (teda rozpustnej) vlákniny tvoril zhruba tretinu celkového príjmu vlákniny.

Fermentované potraviny, alebo kapsuly? Kvalitný živý jogurt, kefír, kimchi alebo kysaná kapusta obsahujú rôznorodé bakteriálne kultúry, prebiotickú vlákninu (najmä v rastlinných fermentoch) a produkty fermentácie zároveň - v jednom balení, bez príplatku za dizajn krabičky. Pre zdravého človeka s pestrou stravou pravdepodobne nie je dôvod siahať po kapsulách. Doplnok vo forme kapsuly dáva zmysel vtedy, keď potrebujeme konkrétny klinicky podložený kmeň v konkrétnej dávke pre konkrétny zdravotný cieľ, napríklad LGG pri antibiotickej liečbe alebo S. boulardii pri cestovateľskom hnačke.

Na etikete hľadajte konkrétne kmene, nie len rody, druhy a astronomické miliardy CFU. Pri antibiotikách, črevnej dysbióze, hnačkách, IBS, alergiách alebo histamínovej intolerancii má zmysel riešiť výber cielene. A ak sa po probiotiku necítite dobre, nevysvetľujte si to nutne ako detox. Možno vám telo iba veľmi zdvorilo hovorí, že túto bakteriálnu delegáciu neprijíma.

Kedy probiotiká pravdepodobne nestačia alebo nemajú zmysel: všeobecná prevencia chorôb u zdravého dospelého bez špecifickej diagnózy, chudnutie (dôkazy sú slabé a kmeňovo veľmi špecifické), športový výkon (zatiaľ prevažne marketingové tvrdenie) alebo prevencia alergií u dospelých. V týchto oblastiach veda zatiaľ neponúka presvedčivé, do praxe prenositeľné závery.

Probiotiká môžu byť užitočné. Len nie sú univerzálne. Sú to živé organizmy, nie malí diplomovaní internisti v kapsule. Čítajte etikety, sledujte reakcie tela a pri výrazných alebo dlhodobých ťažkostiach vyberajte probiotiká s odborníkom. Vo všeobecnosti sú probiotiká dobre znášané, ale boli opísané aj komplikácie u osôb s vážne narušenou imunitou. Marketing má totiž jednu výhodu: žalúdkom prechádzať nemusí. 

Autor: David Kukla

Zdroje:

 

[1]

Food and Agriculture Organization of the United Nations / World Health Organization. Health and Nutritional Properties of Probiotics in Food including Powder Milk with Live Lactic Acid Bacteria. Report of a Joint FAO/WHO Expert Consultation. Córdoba: WHO; 2001 Oct.

Definícia probiotík — základný autoritatívny dokument WHO/FAO.

[2]

Hill C, Guarner F, Reid G, Gibson GR, Merenstein DJ, Pot B, et al. Expert consensus document: The International Scientific Association for Probiotics and Prebiotics consensus statement on the scope and appropriate use of the term probiotic. Nat Rev Gastroenterol Hepatol. 2014 Aug;11(8):506–14.

DOI: 10.1038/nrgastro.2014.66 · ISAPP konsenzus — aktualizácia a spresnenie definície probiotík, CFU a požiadaviek na dôkazy.

[3]

Reynolds AN, Akerman AP, Mann J, Te Morenga L, Hagiu A, Mete E, et al. Carbohydrate quality and human health: a series of systematic reviews and meta-analyses. Lancet. 2019 Jan 10;393(10170):434–45.

DOI: 10.1016/S0140-6736(18)31809-9 · Komisiou WHO zadaná analýza — základ odporúčania 25–29 g vlákniny denne, dáta z prospektívnych štúdií a RCT.

[4]

Zmora N, Zilberman-Schapira G, Suez J, Mor U, Dori-Bachash M, Bashiardes S, et al. Personalized gut mucosal colonization resistance to empiric probiotics is associated with unique host and microbiome features. Cell. 2018 Sep 6;174(6):1388–1405.e21.

DOI: 10.1016/j.cell.2018.08.041 · Kľúčová štúdia Weizmannovho inštitútu — invazívna metagenomická analýza preukázala individuálnu rezistenciu čreva voči kolonizácii probiotikami.

[5]

Szajewska H, Kołodziej M. Systematic review with meta-analysis: Lactobacillus rhamnosus GG in the prevention of antibiotic-associated diarrhoea in children and adults. Aliment Pharmacol Ther. 2015 Nov;42(10):1149–57.

DOI: 10.1111/apt.13404 · Metaanalýza 12 RCT (n = 1 499) — LGG znížil riziko AAD z 22,4 % na 12,3 % (RR 0,49; 95% CI 0,29–0,83).

[6]

Szajewska H, Kołodziej M. Systematic review with meta-analysis: Saccharomyces boulardii in the prevention of antibiotic-associated diarrhoea. Aliment Pharmacol Ther. 2015 Oct;42(7):793–801.

DOI: 10.1111/apt.13344 · Metaanalýza potvrdzujúca účinnosť S. boulardii CNCM I-745 v prevencii AAD u detí aj dospelých — základ pre odporúčanie pri antibiotickej liečbe.

[7]

Barbieri F, Montanari C, Gardini F, Tabanelli G. Biogenic amine production by lactic acid bacteria: a review. Foods. 2019 Jan 7;8(1):17.

DOI: 10.3390/foods8010017 · Systematický prehľad produkcie biogénnych amínov (vrátane histamínu) kmeňmi LAB — základ pre oddiel o histamínovej intolerancii, identifikácia rizikových druhov (L. plantarum, L. brevis, L. casei/paracasei).

[8]

Saha Turna N, Chung R, McIntyre L. A review of biogenic amines in fermented foods: occurrence and health effects. Heliyon. 2024 Jan 17;10(2):e24501.

DOI: 10.1016/j.heliyon.2024.e24501 · Prehľad výskytu histamínu, tyramínu a ďalších biogénnych amínov vo fermentovaných potravinách a ich toxikologické dôsledky.

[9]

Katan MB. Why the European Food Safety Authority was right to reject health claims for probiotics. Benef Microbes. 2012 Jun 1;3(2):85–9.

DOI: 10.3920/BM2012.0008 · Analýza regulačného rámca EFSA a dôvodov, prečo žiadne zdravotné tvrdenie pre probiotiká ako kategóriu doposiaľ neprešlo hodnotením.

[10]

Hempel S, Newberry S, Ruelaz A, Wang Z, Miles JNV, Suttorp MJ, et al. Safety of Probiotics Used to Reduce Risk and Prevent or Treat Disease. Evidence Report/Technology Assessment No. 200. Rockville (MD): Agency for Healthcare Research and Quality; 2011. AHRQ Publication No. 11-E007.

PMID: 23126627 · Komplexná bezpečnostná analýza probiotík zadaná NIH — základ tvrdenia o celkovo dobrej znášanlivosti a vzácnych komplikáciách u imunokompromitovaných pacientov.

[11]

Rios-Covian D, Ruas-Madiedo P, Margolles A, Gueimonde M, de Los Reyes-Gavilan CG, Salazar N. Intestinal short chain fatty acids and their link with diet and human health. Front Microbiol. 2016 Feb 17;7:185.

DOI: 10.3389/fmicb.2016.00185 · Prehľadový článok o produkcii a úlohe SCFA (butyrátu, propionátu, acetátu) ako mikrobiálnych metabolitov — mechanizmy ochrany črevnej výstelky, imunomodulácie a metabolické účinky.

[12]

European Parliament, Council of the European Union. Regulation (EC) No 1924/2006 of the European Parliament and of the Council of 20 December 2006 on nutrition and health claims made on foods. Off J Eur Union. 2006 Jan 18;L404:9–25.

[13]

Salminen S, Collado MC, Ala-Jaakkola R, et al. The International Scientific Association of Probiotics and Prebiotics (ISAPP) consensus statement on the definition and scope of postbiotics. Nat Rev Gastroenterol Hepatol. 2021;18(9):649–667. doi:10.1038/s41575-021-00440-6

Konsenzuálne vyhlásenie ISAPP 2021 — autoritatívna definícia postbiotík vyžadujúca prítomnosť inaktivovanej mikrobiálnej biomasy.

 

[14]

World Health Organization. Carbohydrate intake for adults and children: WHO guideline. Geneva: WHO; 2023. ISBN 978-92-4-007753-4. 

Aktuálne vekovo stratifikované odporúčania WHO pre príjem vlákniny